Tá pravá jar pre mňa znázorňuje nádherná zelená lúka posiata kvietkami púpavy. Milujem tie malé slniečka! Navyše ich liečivé účinky nie sú žiadnym novodobým objavom. Už samotní obyvatelia antického Grécka využívali „mlieko z púpavy“ proti pehám a žltým škvrnám na koži, k liečbe očných zápalov alebo proti slabosti a únave.
Púpava má široké liečebné účinky – čistí krv, odstraňuje z tela škodliviny a podporuje trávenie a látkovú výmenu. Veľmi dobrý vplyv má aj na črevá. Stačí si denne dopriať 6 čerstvých kvetov v surovom stave.
Navyše tieto malé slniečka dokážu odstrániť lišaje a vyrážky, vylepšujú žalúdočné šťavy a prečisťujú žalúdok od rôznych usadených látok. Čerstvé stvoly môžu bezbolestne rozpustiť žlčníkové kamene a regulovať činnosť čriev a žlčníka.
Pokiaľ budete piť čaj z lístkov alebo nasušeného koreňa, prečistíte si krv, napomôžete správnemu tráveniu a podporíte potenie a močenie.
Mlieko zo stonky sa potom môže použiť k liečbe kurích ôk a bradavíc.
Mliečna šťava je čiastočne jedovatá a môže spôsobiť ľahkú vyrážku alebo podráždenie kože, preto s ňou buďte opatrní.
Púpava je vhodná aj pre cukrovkárov, tí by potom mali zjesť až 10 stvolov (stonka) denne a to po celú dobu, čo púpava kvitne. Ešte pred vytláčaním stvolov ich najprv umyte aj s kvetmi, ktoré potom odstráňte. Stvol má spočiatku horkú chuť a je chrumkavý a šťavnatý. Ľudia, ktorí cítia únavu a sú bez energie potom by mali stvoly púpavy konzumovať 14 dní, vďaka nim sa budú cítiť ako znovuzrodení.
Ideálne je ich zber v období od mája do septembra, vňať s koreňom je potom možné zbierať v marci a apríli. Listy sušíme na tienistom a vetrateľnom mieste, ich vrstva by nemala presahovať 4–5 centimetrov. Počas sušenia listy niekoľkokrát prevraciame. Správne usušený púpavový list by mal mať zachovanú sviežu zelenú farbu, nie je dobré, keď stmavne. Nasušené listy potom uchovávame rovnako ako korene a to v pevných papierových obaloch alebo vreckách a najlepšie na suchom a tmavom mieste.
Zbierame ho ideálne pred kvitnutím teda skoro na jar v marci a apríli alebo na jeseň po odkvitnutí a to v septembri a októbri.Koreň je nutné vyryť tak, aby sme ho nepoškodili, potom ho musíme dôkladne umyť, nechať odkvapkať a sušiť pri teplote do 50 °C. Je dôležité ho usušiť dostatočne v opačnom prípade by totiž mohol začať plesnivieť – správne usušený koreň by mal byť na lome biely a ľahko lámavý, nesmie zapáchať a mať horkastú chuť. Uchovávame ho ideálne v pevnom, papierovom obale na suchom a tmavom mieste.
Čo tak vyskúšať ju vo forme hustého sirupu, ktorý podporuje naše trávenie a pomáha pri nachladnutí?
Kvety púpavy umyjeme, vložíme do veľkého pohára a zalejeme prevarenou, studenou vodou. Necháme zmes 24 hodín lúhovať potom ju precedíme cez jemné sitko a výluh nalejeme do hrnca. Pridáme cukor a šťavu z citróna a pozvoľna varíme na miernom ohni pokiaľ sirup nezhustne. Nakoniec sirup prelejeme do pohárov a skladujeme ho v chlade a suchu. Sirup vydrží cca pól roka.
P.S. :)
Je výborný ako v čaji tak natretý na chlieb s maslom
Lúky plné nádherne žltých púpav pôsobia upokojujúcim jarným dojmom. My vás naučíme ako pripraviť úžasné púpavové víno proti nachladnutiu, ktoré môžete nejakú dobu uschovať v chladničke alebo v tmavej, chladnej pivnici.
Púpavové kvety sparíme v 2,5 l vriacej vody a necháme ich lúhovať 24 hodín, potom vodu scedíme do päťlitrovej fľaše a následne zvaríme ďalšie 2 l vody s 1,5 kg cukru. Vzniknutý cukrový sirup necháme schladiť a potom ho tiež nalejeme do fľaše. Citróny a pomaranče si nakrájame na kolieska a pridáme ich do fľaše spolu s rozpusteným droždím. Fľašu dobre uzavrieme kvasnou zátkou a necháme obsah 6 týždňov kvasiť. Kúsky citrónu a pomaranča počas toho klesnú ku dnu. Po 6 týždňoch pretiahneme víno do fliaš, dobre ich uzavrieme a uložíme do pivnice na pól roka a ďalej.
P.S. :)
Pri tráviacich ťažkostiach vypite malý pohárik pred jedlom.
